Heaven and Hell

A holy man was having a conversation with the Lord one day and said, "Lord, I would like to know what Heaven and Hell are like."

The Lord led the holy man to two doors. He opened one of the doors and the holy man looked in. In the middle of the room was a large round table. In the middle of the table was a large pot of stew, which smelled delicious and made the holy man's mouth water. The people sitting around the table were thin and sickly. They appeared to be famished.

They were holding spoons with very long handles that were strapped to their arms and each found it possible to reach into the pot of stew and take a spoonful. But because the handle was longer than their arms, they could not get the spoons back into their mouths. The holy man shuddered at the sight of their misery and suffering. The Lord said, "You have seen Hell."
They went to the next room and opened the door. It was exactly the same as the first one. There was the large round table with the large pot of stew, which made the holy man's mouth water. The people were equipped with the same long-handled spoons, but here the people were well nourished and plump, laughing and talking.

The holy man said, "I don't understand."

It is simple," said the Lord. "It requires but one skill. You see they have learned to feed each other, while the greedy think only of themselves."

I thought it was interesting and worth blogging as we all sometimes need reminding that we are not the centre of the universe , not even our own because we would surely starve to death ..

with love peace joy and lightI send you blessings... .

NEBO A PEKLO


Svätec mal jedného dňa s Bohom rozhovor a povedal: " Bože rád by som dozvedel čo sú to Nebo a Peklo" .

Boh priviedol Svätca k dvom dverám. Otvoril jedné dvere a Svätec do nich nahliadol. V strede miestností bol veľký okrúhlý stôl. Uprostred stola bol veľký kastról jedlom, ktoré vynikajúco rozvoniavalo tak, že svädcovi začali tiecť slinky z úst. Ľudia, ktorí sedeli okolo stola však boli chudí a nedúživí. Vyzerali byť úplne vyhladovaní.

Držali lyžice s veľmi dlhými rúčkami, ktoré boli pripútané k ich ramenám. Každému sa zdalo jednoduché dosiahnuť do hrnca a nabrať si plnú lyžicu. Avšak keďže rúčka bola dlhšia ako ich ramená, nemohli dostať lyžicu naspäť do svojích úst. Svätca otriaslo z  pohľadu na tú mizériu a trápenie.

Boh povedal " Videl si peklo".

Potom išli k vedľajšiej miestností a otvorili dvere. Tu to bolo navlas rovnako ako vo vedľajšiej miestností. Bol tam veľký okrúhlý stôl s veľkým hrncom jedla, na ktoré tiekli ľuďom slinky. Ľudia pri stole boli vybavení s rovnakými lyžicami s dlhými rúčkami, ale tuná vyzerali všetci dobré živení a kyprí, všetcia sa usmievali a veselo sa spolu rozprávali.

Svätec povedal " Tomu nerozumiem".

"To je jednoduché" odvetil Boh. "To si ale vyžaduje dôvtipnosť. Ako vidíš oni sa naučili krmiť jeden druhého, zatiaľ čo chamtiví vo vedľajšiej miestností myslia iba na seba"

Myslím že je  zaujímavé a vhodné  napísať ako my všetci niekedy potrebujeme pripomenuť, že nie sme stredom sveta, dokonca ani nášho  vlastného,  pretože my by sme sa určite k smrti  vyhladovelí .....

Lásku, pokoj, radosť a požehnanie Vám posielám...