Each to his Destiny

A Samurai who was known for his nobility and honesty, went to visit a Zen monk to ask advice. However, the moment he entered the temple where the master was praying, he felt inferior and concluded that, in spite of having fought for justice and peace all his life, he hadn’t even come near the state of grace achieved by the man before him.

- Why do I feel so inferior? - he asked, as soon as the monk finished his prayers. - I have faced death many times, have defended those who are weak, I know I have nothing to be ashamed of. Nevertheless, upon seeing you meditating, I felt that my life had absolutely no importance whatsoever.

- Wait. Once I have attended to all those who come to see me today, I shall answer you.

The samurai spent the whole day sitting in the temple gardens, watching the people go in and out in search of advice. He saw how the monk received them all with the same patience and the same illuminated smile on his face. But his enthusiasm soon began to wane, since he had been born to act, and not to wait.

At nightfall, when everyone had gone, he demanded:
- Now can you teach me?

The master invited him in and lead him to his room. The full moon shone in the sky, and the atmosphere was one of profound tranquility.

- Do you see the moon, how beautiful it is? It will cross the entire firmament, and tomorrow the sun will shine once again. But sunlight is much brighter, and can show the details of the landscape around us: trees, mountains, clouds. I have contemplated the two for years, and have never heard the moon say: why do I not shine like the sun? Is it because I am inferior?

- Of course not - answered the samurai. - The moon and the sun are different things, each has its own beauty. You cannot compare the two.

- So you know the answer. We are two different people, each fighting in his own way for that which he believes, and making it possible to make the world a better place; the rest are mere appearances.

Source :http://paulocoelhoblog.com/

Každý k svojmu osudu


Samuraj, ktorý bol známy svojou ušľachtilosťou a počestnosťou, navštívil Zenového mnícha aby ho požiadal o radu.  Avšak vo chvíli keď  vstúpil do chrámu kde sa majster  modlil  naraz sa začal cítiť ako druhoradá osobnosť. Usúdil, že napriek tomu, že celý svoj život  bojoval za spravodlivosť a mier  ani sa len nepriblížil k stavu požehnania, ktorý dosiahol muž kľačiaci pre ním.

- Prečo sa cítim ako druhoradá  osobnosť? – spýtal sa, ako náhle mních ukončil svoje modlitby.

 -Čelil som veľakrát smrtí, bránil som slabých. Viem, že sa nemám začo hanbiť.  Napriek tomu vidiac Vás tu rozjímať, mám pocit, že môj život nemal absolútne žiadný význam.

Počkaj! povedal mních, ako náhle sa postarám o všetkých, ktorí ma dnes prídu navštíviť  dám ti odpoveď.

Samuraj strávil celý deň posedajúc v kostolnej záhrade , hľadiac na ľudí hľadajúcich  radu, ktorí vchádzali dnu a vychádzali von .Vnímal ako ich mních všetkých prijal s rovnakou trpezlivosťou a rovnakým vľúdnym úsmevom na tvári. Jeho zápal však začal sa pomaly vytrácať, pretože on sa nenarodil na čakanie ale na konanie.

Za súmraku, keď všetci odišli, dožadoval sa u mnícha: Teraz môžeš učiť mňa?

Majster ho pozval ďalej, uviedol ho do svojej izby.  Mesiac v úplnku svietil na oblohe a vôkol panovala  atmosféra hlbokého pokoja.

Vidíš  aký krásny je Mesiac?  Celú noc bude križovať nebeskú klenbu, a zajtra bude znova svietiť Slnko .  Lež  slnečné svetlo je omnoho jasnejšie a dokáže  ukázať detaily krajiny okolo nás:  stromy, pohoria, oblaky.  Ja som rozjímal roky o všetkom ale nikdy som nepočul, žeby Mesiac povedal : Prečo ja nežiarim rovnako ako Slnko?“  Je to preto, že ja som druhoradý či menejcenný?

- Samozrejme, že  nie - odpovedal Samuraj. – Mesiac a Slnko sú odlišné veci, každý má svoju vlastnú krásu.  To sa nemôže porovnávať.

- Tak a teraz poznáš odpoveď. povedal mních.  My dvaja sme rôzni ľudia, každý zápolíme svojím vlastným spôsobom v ktorý veríme, ktorý nám umožňuje vytvoriť lepšie miesto z tohto Sveta. Všetko ostatné je iba zdanie.
Zdroj :http://paulocoelhoblog.com/