Penelope's crying

Even if I don´t be Penelope sometimes I so feel.....

Odysseus

My soul-mate,

My lord,

my hero...

 

Where you´re,

Where ramble you?

Along which ways

your legs today´s

wandering?

 

What a resistances,

What machinations,

Day by day

Near of  you occurred?

 

What attractive sirens,

And others wiles,

Your return to me

to restrain?

 

Always in unbreakable,

Steadfast, steady,

Favourable and loving,

Changer,

For me only one...

Without you

days are so sad,

So monotonous,

So grey,

As a parched

Desert....

 

The sun not shining,

The stars not glancing,

The wind not blowing,

The water not cooling,

Nothing´s  gratifying me ...

 

With a look

to fixed by the window,

un patiently- patient

to wait for you

your faithful mate

Penelope...

slovak version

Penelopiné náreky

Odyseus,

druh môj,

pán môj,

môj hrdina..

 

Kdeže si, kde túlaš sa?

Po akých cestách

tvoje nohy dnes

kráčajú?

 

Prekážky,

úklady aké ??

pred tebou sa denne

zjavujú?

 

Zvodné sirény,

aké nástrahy iné ??

Tvoj návrat ku mne

zdržujú...?

 

Nezlomný stále

pevný, vytrvalý,

láskavý a milujúci,

prelietavý,

pre mňa len jediný....

 

Bez teba

dní sú smutné,

jednotvárné ,

šedivé,

sťa vyprahnutá

púšť....

 

Slnko nehreje,

hviezdy nežiaria,

vietor neveje,

voda neschladí,

nič ma neblaží...

 

Pohľadom upretým

k svojmu Olympu

netrpezlivo- trpezlivo

Ťa čaká

tvoja verná družka

Penelopa