I must live my favors
I must live all the favors God has given me today. A favor cannot be saved. There is no bank where one can deposit favors received, to be used in accordance with our will. If I do not make the most of these blessings, I shall lose them forever.
God knows that we are artists of life. One day he gives us a chisel for sculptures, another brushes and canvas, another a quill to write with. But we will never succeed in using chisels on canvas, or quills on sculptures. Each day has its own miracle. I must accept the blessings of today, to create that which is mine; if I do this with objectivity and without guilt, tomorrow I shall receive more.
God knows that we are artists of life. One day he gives us a chisel for sculptures, another brushes and canvas, another a quill to write with. But we will never succeed in using chisels on canvas, or quills on sculptures. Each day has its own miracle. I must accept the blessings of today, to create that which is mine; if I do this with objectivity and without guilt, tomorrow I shall receive more.
Musím užiť moje láskavosti
Musím úžiť všetké láskavosti, ktoré mi Boh nadelil pre dnešok. Láskavosti sa nemôžu ukladať. Neexistuje nič také ako banka, kde by sa dali prijaté láskavostí ukladať aby mohli byť neskôr použité podľa môjho želania. Ak nezužitkujem väčšinú z týchto požehnaní, môžem ich stratiť navždy..
Boh vie, že my sme majstrami života. Jedného dňa nám podá dláto pre sochy, ďalší zasa štetce a plátno, na ďalší zasa brko na písanie. Ale my nikdy nebudeme mať úspech pri použítí dlata na plátne, alebo pri použití brka na sochy. Každý deň má svoj vlastný zázrak. Musím akceptovať požehnania dnešného dňa k vytvoreniu niečoho, čo pochádza odomňa; ak to urobím bez námietok a pocitu viny, zajtra môžem dostať viacej.
The meaning of truth
In the name of truth, the human race has committed its worst crimes. Men and women were burned. The culture of whole civilizations destroyed. Those who sought a different path were marginalized.
One of them was crucified, in the name of truth. But - before dying - he left behind a great definition of Truth.
It is not that which gives us certainties.
It is not that which gives us profundity.
It is not that which makes us do better than others.
It is not that which keeps us in the prison of prejudices.
Truth is that which gives us freedom. “Know the truth, and the truth shall make you free,” said Jesus.
Význam pravdy
V mene pravdy, ľudská rasa spáchala jej najhoršie zločiny. Muži a ženy boli upálení. Kultúra celých civilizácií boli zničené. Tí, ktorí hľadali rozdielné cesta boli ignorovaní.
Jeden z nich bol ukrížovaný v mene pravdy. Ale pred smrťou zanechal ohromnú definíciu pravdy.
To nie je o tom, čo nám dáva istoty.
To nie je o tom, čo nám dáva dôkladnosť.
To nie je o tom, čo nás robí lepšími ako sú iní,
To nie je o tom, čo nás drží v zajatí naších predsudkov.
Pravda je to, čo nám dáva nám slobodu. "Poznajte pravdu, a pravda vás vyslobodí.," povedal Ježiš.
Acting on impulse
Father Zeca, of the Church of Resurrection in Copacabana, tells that he was once in a bus, when suddenly he heard a voice telling him he must stand and preach the word of Christ there and then.
Zeca began talking to the voice: “I will look ridiculous, this is no place for a sermon”, he said. But something inside him insisted he must speak: “I am shy, please don’t ask this of me,” he implored.
The inner impulse persisted.
Then he remembered his vow - to give himself up to Christ’s will. He stood - terribly ashamed - and began speaking about the gospels. Everyone listened in silence. He looked at each of the passengers, and only one or two turned away. He said everything he felt, finished his sermon, and sat down again.
To this day he does not know what task he was fulfilling that day. But he is absolutely certain he was fulfilling a task.
Impulzívne konanie
Otec Zeca z cirkvi Zmŕtvychvstania v Copacabana, rozprával o tom, ako raz, keď bol v autobuse, keď zrazu počul hlas, ktorý mu prikazoval , že sa musí ihneď postaviť a kázať tam Slovo Kristovo.
Zeca začal kázať slovami: " Možno budem vyzerať smiešný, pretože, toto tu nie je miesto pre kázeň". Ale niečo v jeho vnútri ho nútilo povedať: "Hanbím sa prosím, nežiadajte to odomňa" on prosil.
Skrytý impulz v ňom však pretrvával.
Potom si spomenul na svoj slávnostný sľub - vzdať sa sám Kristovej vôli. Stál tam, strašne sa hanbil a začal hovoriť o evanjeliách. Každý v tichostí počúval . Prezeral si všetkých cestujúcich a iba jeden či dvaja sa odvrátili. Porozprával im všetko, čo cítil, dokončil svoju kázeň a znova sa usadil.
Dodnes nevie Otec Zeca povedať akú úlohu v ten deň splnil, rozhodne je však presvedčený, že splnil úlohu.
All turns to dust
The feasts in Valência, Spain, have a curious ritual whose origins lie in the ancient community of carpenters.
During the entire year, craftsmen and artists construct giant sculptures in wood. On the week of the feast, they take these sculptures to the main square. People pass, comment, marvel and are moved by such creativity. Then, on St. Joseph’s day all these works of art - except one - are burned on a giant bonfire, watched by thousands of onlookers.
- Why so much work for nothing? - asked an Englishwoman beside me, as flames licked the sky.
- You too will come to an end one day - replied a Spanish woman. - Can you imagine if, at that moment, an angel asked God: “why so much work for nothing?”
Všetko sa zmeni na prach .
Sviatky vo Valencii, v Španielsku, majú zaujímavý obrad , začiatky ktorého siahajú do starodávneho spoločenstvo tesárov.
V priebehu celého roka, remeselníci a umelci tvoria obrovské sochy z dreva. V týždni sviatkov zoberú tieto sochy na hlavné námestie. Ľudia okolo nich prechádzajú, vyjadrujú sa k ním, obdivujú ich a sú pohnutí takou tvorivosťou. Neskôr v deň svätého Jozefa sa všetké tieto diela, okrem jedného spália na obrovskej hranici za účastí tisíckami divákov.
Prečo tak veľa práce ide navnivoč? -spýtala sa jedná Angličanka vedľa mňa, keď plamene oblízovali oblohu.
Vy tiež tak skončíte jedného dňa - odpovedal jedná španielska žena. – Viete si predstaviť, žeby sa v tej chvíli anjel spýtal Boha: "Prečo tak veľa práce ide navnivoč?"
Begging for alms
Part of the training to become a Zen Buddhist monk consists of a practice known as takuhatsu - a pilgrimage to beg. As well as helping the monasteries which live off donations and forcing the disciple to be humble, this practice has another meaning: to purify the town he lives in.
This is because - according to Zen philosophy - the giver, the beggar and the alms themselves are part of an important chain of equilibrium.
He who begs does so because he is in need; but he who gives, acts in this way because he too is in need.
The alms serve as a link between these two necessities, and the town’s environment improves, since all were able to carry out actions which needed to take place.
Žobranie almužny.
Časť tréningu ako sa stať buddhistickým mníchom pozostáva z nácviku známeho ako takuhatsu – žobravého putovania. Ide o pomoc kláštorom, ktoré existujú z darov, vštepovanie disciplinovaností a a pokorností. Tento nácvik má aj iný význam a to očistiť obec v ktorej žijú.
To všetko sa deje preto lebo podľa budhistickej ZEN filozofie - davanie, žobránie a almužná sú navzajom časťami dôležitej reťaze rovnováhy.
Ten kto prosí robí to preto, že je v núdzi; ale aj ten kto dáva, robí tak preto, lebo je tiež v núdzi.
Almužny slúžia ako spojenie medzi týmito dvoma núdznými stavm. Obecné prostredie sa zlepší sa, pokiaľ všetci budú schopní urobiť činy, ktoré je bolo potrebné uskutočniť.
source: http://paulocoelhoblog.com/
In the name of truth, the human race has committed its worst crimes. Men and women were burned. The culture of whole civilizations destroyed. Those who sought a different path were marginalized.
One of them was crucified, in the name of truth. But - before dying - he left behind a great definition of Truth.
It is not that which gives us certainties.
It is not that which gives us profundity.
It is not that which makes us do better than others.
It is not that which keeps us in the prison of prejudices.
Truth is that which gives us freedom. “Know the truth, and the truth shall make you free,” said Jesus.
Význam pravdy
V mene pravdy, ľudská rasa spáchala jej najhoršie zločiny. Muži a ženy boli upálení. Kultúra celých civilizácií boli zničené. Tí, ktorí hľadali rozdielné cesta boli ignorovaní.
Jeden z nich bol ukrížovaný v mene pravdy. Ale pred smrťou zanechal ohromnú definíciu pravdy.
To nie je o tom, čo nám dáva istoty.
To nie je o tom, čo nám dáva dôkladnosť.
To nie je o tom, čo nás robí lepšími ako sú iní,
To nie je o tom, čo nás drží v zajatí naších predsudkov.
Pravda je to, čo nám dáva nám slobodu. "Poznajte pravdu, a pravda vás vyslobodí.," povedal Ježiš.
Acting on impulse
Father Zeca, of the Church of Resurrection in Copacabana, tells that he was once in a bus, when suddenly he heard a voice telling him he must stand and preach the word of Christ there and then.
Zeca began talking to the voice: “I will look ridiculous, this is no place for a sermon”, he said. But something inside him insisted he must speak: “I am shy, please don’t ask this of me,” he implored.
The inner impulse persisted.
Then he remembered his vow - to give himself up to Christ’s will. He stood - terribly ashamed - and began speaking about the gospels. Everyone listened in silence. He looked at each of the passengers, and only one or two turned away. He said everything he felt, finished his sermon, and sat down again.
To this day he does not know what task he was fulfilling that day. But he is absolutely certain he was fulfilling a task.
Impulzívne konanie
Otec Zeca z cirkvi Zmŕtvychvstania v Copacabana, rozprával o tom, ako raz, keď bol v autobuse, keď zrazu počul hlas, ktorý mu prikazoval , že sa musí ihneď postaviť a kázať tam Slovo Kristovo.
Zeca začal kázať slovami: " Možno budem vyzerať smiešný, pretože, toto tu nie je miesto pre kázeň". Ale niečo v jeho vnútri ho nútilo povedať: "Hanbím sa prosím, nežiadajte to odomňa" on prosil.
Skrytý impulz v ňom však pretrvával.
Potom si spomenul na svoj slávnostný sľub - vzdať sa sám Kristovej vôli. Stál tam, strašne sa hanbil a začal hovoriť o evanjeliách. Každý v tichostí počúval . Prezeral si všetkých cestujúcich a iba jeden či dvaja sa odvrátili. Porozprával im všetko, čo cítil, dokončil svoju kázeň a znova sa usadil.
Dodnes nevie Otec Zeca povedať akú úlohu v ten deň splnil, rozhodne je však presvedčený, že splnil úlohu.
All turns to dust
The feasts in Valência, Spain, have a curious ritual whose origins lie in the ancient community of carpenters.
During the entire year, craftsmen and artists construct giant sculptures in wood. On the week of the feast, they take these sculptures to the main square. People pass, comment, marvel and are moved by such creativity. Then, on St. Joseph’s day all these works of art - except one - are burned on a giant bonfire, watched by thousands of onlookers.
- Why so much work for nothing? - asked an Englishwoman beside me, as flames licked the sky.
- You too will come to an end one day - replied a Spanish woman. - Can you imagine if, at that moment, an angel asked God: “why so much work for nothing?”
Všetko sa zmeni na prach .
Sviatky vo Valencii, v Španielsku, majú zaujímavý obrad , začiatky ktorého siahajú do starodávneho spoločenstvo tesárov.
V priebehu celého roka, remeselníci a umelci tvoria obrovské sochy z dreva. V týždni sviatkov zoberú tieto sochy na hlavné námestie. Ľudia okolo nich prechádzajú, vyjadrujú sa k ním, obdivujú ich a sú pohnutí takou tvorivosťou. Neskôr v deň svätého Jozefa sa všetké tieto diela, okrem jedného spália na obrovskej hranici za účastí tisíckami divákov.
Prečo tak veľa práce ide navnivoč? -spýtala sa jedná Angličanka vedľa mňa, keď plamene oblízovali oblohu.
Vy tiež tak skončíte jedného dňa - odpovedal jedná španielska žena. – Viete si predstaviť, žeby sa v tej chvíli anjel spýtal Boha: "Prečo tak veľa práce ide navnivoč?"
Begging for alms
Part of the training to become a Zen Buddhist monk consists of a practice known as takuhatsu - a pilgrimage to beg. As well as helping the monasteries which live off donations and forcing the disciple to be humble, this practice has another meaning: to purify the town he lives in.
This is because - according to Zen philosophy - the giver, the beggar and the alms themselves are part of an important chain of equilibrium.
He who begs does so because he is in need; but he who gives, acts in this way because he too is in need.
The alms serve as a link between these two necessities, and the town’s environment improves, since all were able to carry out actions which needed to take place.
Žobranie almužny.
Časť tréningu ako sa stať buddhistickým mníchom pozostáva z nácviku známeho ako takuhatsu – žobravého putovania. Ide o pomoc kláštorom, ktoré existujú z darov, vštepovanie disciplinovaností a a pokorností. Tento nácvik má aj iný význam a to očistiť obec v ktorej žijú.
To všetko sa deje preto lebo podľa budhistickej ZEN filozofie - davanie, žobránie a almužná sú navzajom časťami dôležitej reťaze rovnováhy.
Ten kto prosí robí to preto, že je v núdzi; ale aj ten kto dáva, robí tak preto, lebo je tiež v núdzi.
Almužny slúžia ako spojenie medzi týmito dvoma núdznými stavm. Obecné prostredie sa zlepší sa, pokiaľ všetci budú schopní urobiť činy, ktoré je bolo potrebné uskutočniť.
source: http://paulocoelhoblog.com/
To jsou hluboké myšlenky !
OdpovedaťOdstrániťHelena