No, there is still not end of all days!
still the light occasionally visits us,
though the sky mostly cloudy is and dark,
the sun always enough strong and glowing is,
as to at least a hint of the warm and light to gratify us,
as to pours a sparkle of flame into the our veins ,
tremblement of delight, in the soul an ebullience...
No, there is still not end of all days!
though from behind dark clouds cannot see the stars,
even only the vague features of moon could recognize,
here and there still a guttered light of lantern leaks out,
when in the dark on your path you hang around,
and a strong impression sprouts in your mind...
No, there is still not end of all days!
When you alone sit in dark dwelling,
a flame in the fireplace burned out and rotted,
when the inner and outer dark get fused together,
is here still a candle which dim up the darkness,
are here the sparkles, which strike through us both...
If we chase out the fear, which in the blackness us leads,
when we overcome our inner selfish ego,
when we each other give hand by hand,
not allowing to be clouded our sight,
when will inflame fire in our hearts,
with love we overcome the darkness and the cold.
...ešte nie je všetkých dní koniec!
nie ešte nie je všetkých dní koniec
ešte svetlo ku nám sem-tam zavíta
aj keď obloha zväčša temná je a zatiahnutá
slnko ešte stále dosť sily ma
by troškou svetla, teplá obdarilo nás
by do našich žíl vlialo iskierku jasu,
záchvev radostí a do duše elán...
nie ešte nie je všetkých dní koniec
aj keď spoza temných mrakov hviezdičku nevidíš,
len nejasné kontúry mesiaca rozoznáš.
Ešte kde-tu sliepňavé svetielko preniká
keď po tme svojím chodníčkom sa potĺkáš
silné tušenie v myslí tvojej klíči...
nie ešte nie je všetkých dní koniec,
keď sám v temnom sedíš svojom obydlí,
keď oheň v pahrebe dotlie a dohorí,
keď zvonku a zvnútra temnota dovedna zliali sa,
ešte je tu sviečka čo rozvidní temnotu,
sú tu ešte iskry, čo presvitajú z nás ...
keď zaženieme strach, ktorý nás do temnôt zaháňa,
keď premôžeme v sebe svoje vlastné sebectvo
keď ruky si navzájom všetci podáme,
nedovolíme by zrak sa nám zakalil,
keď rozhorí sa oheň v našich srdciach
láskou premôžeme temnotu a chlad...
(c) shipka
still the light occasionally visits us,
though the sky mostly cloudy is and dark,
the sun always enough strong and glowing is,
as to at least a hint of the warm and light to gratify us,
as to pours a sparkle of flame into the our veins ,
tremblement of delight, in the soul an ebullience...
No, there is still not end of all days!
though from behind dark clouds cannot see the stars,
even only the vague features of moon could recognize,
here and there still a guttered light of lantern leaks out,
when in the dark on your path you hang around,
and a strong impression sprouts in your mind...
No, there is still not end of all days!
When you alone sit in dark dwelling,
a flame in the fireplace burned out and rotted,
when the inner and outer dark get fused together,
is here still a candle which dim up the darkness,
are here the sparkles, which strike through us both...
If we chase out the fear, which in the blackness us leads,
when we overcome our inner selfish ego,
when we each other give hand by hand,
not allowing to be clouded our sight,
when will inflame fire in our hearts,
with love we overcome the darkness and the cold.
...ešte nie je všetkých dní koniec!
nie ešte nie je všetkých dní koniec
ešte svetlo ku nám sem-tam zavíta
aj keď obloha zväčša temná je a zatiahnutá
slnko ešte stále dosť sily ma
by troškou svetla, teplá obdarilo nás
by do našich žíl vlialo iskierku jasu,
záchvev radostí a do duše elán...
nie ešte nie je všetkých dní koniec
aj keď spoza temných mrakov hviezdičku nevidíš,
len nejasné kontúry mesiaca rozoznáš.
Ešte kde-tu sliepňavé svetielko preniká
keď po tme svojím chodníčkom sa potĺkáš
silné tušenie v myslí tvojej klíči...
nie ešte nie je všetkých dní koniec,
keď sám v temnom sedíš svojom obydlí,
keď oheň v pahrebe dotlie a dohorí,
keď zvonku a zvnútra temnota dovedna zliali sa,
ešte je tu sviečka čo rozvidní temnotu,
sú tu ešte iskry, čo presvitajú z nás ...
keď zaženieme strach, ktorý nás do temnôt zaháňa,
keď premôžeme v sebe svoje vlastné sebectvo
keď ruky si navzájom všetci podáme,
nedovolíme by zrak sa nám zakalil,
keď rozhorí sa oheň v našich srdciach
láskou premôžeme temnotu a chlad...
(c) shipka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára