štvrtok 25. júna 2009
The magic instance
The magic instant
We have to take risks. We can only truly understand the miracle of life when we let the unexpected manifest itself.
Every day – together with the sun – God gives us a moment in which it is possible to change everything that makes us unhappy. Every day we try to pretend that we don’t realize that moment, that it doesn’t exist, that today is just the same as yesterday and will be the same as tomorrow. But if you pay attention, you can discover the magic instant. It may be hiding at the moment when we put the key in the door in the morning, in the silence right after dinner, in the thousand and one things that all seem the same to us. This moment exists – a moment when all the strength of the stars passes through us and lets us work miracles.
Happiness is at times a blessing – but usually it’s a conquest. The magic instant helps us to change, drives us forward to seek our dreams. We shall suffer and go through quite a few difficult moments and face many a disappointment – but this is all transitory and inevitable, and eventually we shall feel proud of the marks left behind by the obstacles. In the future we will be able to look back with pride and faith.
Poor are those who are afraid of running risks. Because maybe they are never disappointed, never disillusioned, never suffer like those who have a dream to pursue. But when they look back – for we always look back – they will hear their heart saying: “What did you do with the miracles that God sowed for your days? What did you do with the talent that your Master entrusted to you? You buried it deep in a grave because you were afraid to lose it. So this is your inheritance: the certainty that you have wasted your life.”
Poor are those who hear these words. For then they will believe in miracles, but the magic instants of life will have already passed.
We must listen to the child that we once were, and who still lives within us. This child understands about magic instants. We can muffle his sobbing, but we can’t hush his voice.
If we are not reborn, if we don’t see life again with the innocence and enthusiasm of childhood, then there is no more sense to living.
There are many ways to commit suicide. Those who try to kill their body offend God’s law. Those who try to kill their soul also offend God’s law, although their crime is less visible to the eyes of man.
Let us be heedful of what the child within us has to say. Let’s not feel ashamed of it. Let’s not allow it to feel afraid, because it’s lonely and is scarcely ever heard.
Let’s allow the child within us to take the reins of our existence a little. This child says that one day is different from another.
Let’s make the child feel loved again. Let’s please this child – even if it means acting in a way that we’re not used to, even if it seems foolish in the eyes of others.
Remember that the wisdom of men is madness before God. If we listen to the child we bear in our soul, our eyes will shine once more. If we don’t lose contact with this child, we won’t lose contact with life.
Love
There is always someone in the world waiting for someone else, whether in the middle of the desert or in the heart of some big city. And when these two people’s paths cross and their eyes meet, the whole of the past and the whole of the future lose all importance, and there only exists that moment and that incredible certainty that everything under the Sun was written by the very same Hand. The Hand that awakens Love and creates a sister soul for everyone who works, rests and seeks treasures under the Sun. Were it not for this, the dreams of the human race would make no sense.
Kúzelný okamžik.
Musíme prevziať na seba riziko. Skutočne porozumieť zázraku života môžeme iba keď dovolíme neočakávaným veciam prejaviť sa.
Každý deň spoločne so Slnkom nám Boh dáva okamžik v ktorom je možné zmeniť všetko kvôli čomu sme nešťastní. Každý deň skúšame predstierať, že si tento okamžik neuvedomujeme, že neexistuje, že dnešok je práve taký ako včerajšok a bude rovnaký ako zajtrajšok. Ale ak dávate pozor môžete objaviť kúzlo okamžiku. To môže byť skryté v okamihu keď ráno vkladáte kľúč do dverí, v poobedňajšom tichu , v tisícoch a jednej veci, ktoré sa nám na prvý pohľad všetke zdajú úplne rovnaké. Tento moment existuje – moment keď nami prechádza všetká sila hviezd a nechá nás robiť zázraky.
Šťastie je miestami požehnanie ale obvykle je to je víťazstvo. Kúzlo okamžiku nám pomáha nám zmeniť sa a vedie nás vpred hľadať svoje sny. My budeme trpieť a prechádzať cez viaceré obtiažné okamžiky. Môžeme čeliť mnohým sklamaniam, ale toto všetko je prechodné a nevyhnutné. Nakoniec budeme sa cítiť hrdí na znaky, ktoré za sebou pri prekážkach ponecháme. V budúcností budeme schopní sa obzrieť naspäť s pýchou a vierou.
Nešťastní sú tí, ktorí sa báli riskovať. Možno oni nikdy nebudú sklamaní, rozčarovaní, nikdy nebudú trpieť tak ako tí, ktorí sledovali sen, ktorý mali. Keď sa však obzrú naspäť (pretože všetci sa obzeráme späť) budú počuť ako ich srdce hovori: "čo si ty robil so zázrakmi, ktoré Bok zasial pre tvoje dní? Čo si urobil so svojím talentom, ktorý ti Majster zveril? Zahrabal si ich hlboko do hrobu zo strachu, že ich stratíš. Tak toto je tvoje dedičstvo: Istota, že si preplytval svoj život."
Nešťastní sú čo počujú tieto slová, pretože oni budú veriť v zázraky, ale zázračné okamžiky životauž budú mať premeškané.
Musíme načúvať dieťaťu, ktorým sme raz boli a ktoré je ešte stále v našom vnútri. Toto dieťa rozumie zázračným okamžikom. My môžeme utlumit jeho vzlykanie, ale nemôžeme utišit jeho hlas.
Ak sa znova neprerodíme a ak neuvidíme život opäť s nevinnosťou a nadšením dieťaťa potom život nemá nemá další zmysel.
Existuje veľa spôsobov ako spáchať sebevraždu. Tí, ktorí skúsili zabiť svoje telo prehrešia sa proti Božiemu zákonu. Aj tí, ktorí skúsili zabiť svoju dušu sa prehrešili voči Božiemu zákonu hoci ich zločin je menej viditeľný v ľudských očiach.
Buďme všímaví k tomu čo dieťa v nás hovorí. Necíťme sa z toho zahanbení. Nemajme z toho pocit strachu,že je to podivinstvo sotva kedy vypočuté.
Dovoľme dieťaťu v nás načas vziať do rúk kormidlo našej existencie. To dieťa v nás vraví, že jeden deň je iný ako druhý.
Urobme všetko preto aby sa to dieťa v nás cítilo znova milované. . Poďme potešiť to dieťa aj keď to znamená, že budeme konať inak ako sme zvyknutí aj keď sa to zdá bláznivé v očiach iných.
Pamätajme si, že múdrosť ľudí je šialenstvom pred Bohom. Ak načúvame dieťaťu nesieme v svojej duši, svojích očiach vôľu žiariť ešte viac. Ak nestratíme kontakt s týmto dieťaťom, nestratíme kontakt so životom.
Láska
Vždy je na svete niekto kto čaká na niekoho iného, či uprostred púšte alebo v srdci nejakého veľkomesta. Keď sa tieto dve ľudské cesty skrížia a stretnú sa ich oči, celá minulosť a celá budúcnosť ztratí všetok význam a existuje tam iba ten okamžik a tá neuveriteľná istota, že všetko pod slnkem bolo napísané tou istou rukou. Ruka, ktorá prebudí Lásku a vytvára príbuznú dušu pro každého kdo pracuje, odpočívá a hľadá poklady pod Slnkom. Akj by toto nebolo sny o ľudskom pokolení by nemali žiaden význam.
source
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
I Love this Maria...simply said and full of meaning....
OdpovedaťOdstrániťRisks...I am all about taking them and I do, probably more then I should at times...We never know the outcome of taking those risks when they present themselves. There have been many times when I take the risk and had a magic instant. I have always loved this poem...I think it has undergone several versions over the years and wanted to share it with you....it is about taking Risks...If taking Risks has made me a Fool, then I'll be a Fool any day than to...and in my mind I think "if we don't go there, we may never know."
To laugh is to risk appearing a fool,
To weep is to risk appearing sentimental
To reach out to another is to risk involvement,
To expose feelings is to risk exposing your true self
To place your ideas and dreams before a crowd is to risk their loss
To love is to risk not being loved in return,
To hope is to risk despair,
To try is to risk to failure.
But risks must be taken because the greatest hazard in life is to risk nothing.
The person who risks nothing, does nothing, has nothing is nothing.
He may avoid suffering and sorrow,
But he cannot learn, feel, change, grow or live.
Chained by his servitude he is a slave who has forfeited all freedom.
Only a person who risks is free.
Much Love to you my soulmate sister!
...
Beautiful, and - miracle of all miracles - even true ...
OdpovedaťOdstrániťzmenila si si avatar, zízala som ako sova, koho to mám v kontaktoch :-)) pekný víkend
OdpovedaťOdstrániť