“At the beginning of our life and again when we get old, we need the help and affection of others.
Unfortunately, between these two periods of our life,
when we are strong and able to look after ourselves,
we don’t appreciate the value of affection and compassion.
As our own life begins and ends with the need for affection,
wouldn't’t it be better if we gave compassion and love to others while we are strong and capable?”
The above words were said by the present Dalai Lama.
Really, it is very curious to see that we are proud of our emotional independence.
Evidently, it is not quite like that: we continue needing others our entire life,
but it is a “shame” to show that, so we prefer to cry in hiding.
And when someone asks us for help,
that person is considered weak and incapable of controlling his feelings.
There is an unwritten rule saying that “the world is for the strong”,
that “only the fittest survive.”
If it were like that, human beings would never have existed,
because they are part of a species that needs to be protected for a long period of time.
Specialists say that we are only capable of surviving on our own after nine years of age,
whereas a giraffe takes only six to eight months, and a bee is already independent in less than five minutes.
We are in this world to continue – and will always continue – depending on others.
I depend on our dearest, life partners, friends, employers, colleges and so.....
We depend even on our enemies,
who help us to be always trained in the use of the sword.
Clearly, there are moments when this fire blows in another direction,
but we always ask ourselves: where are the others?
Have we isolated ourselves too much?
Like any healthy person, we all also need solitude and moments of reflection.
But we cannot get addicted to that.
Emotional independence leads to absolutely nowhere,
except to a would-be fortress, whose only and useless objective is to impress others.
Emotional dependence, in its turn, is like a bonfire that we light.
In the beginning, relationships are difficult.
In the same way that fire is necessary to put up with the disagreeable smoke ,
which makes breathing hard, and causes tears to pour down one’s face.
However, once the fire is alight, the smoke disappears and the flames light up everything around us,
spreading warmth, calm, and possibly making an ember pop out to burn us,
but that is what makes a relationship interesting, isn't’t that true?
I began this column quoting a Nobel Peace Prize winner about the importance of human relationships.
I am ending with Professor Albert Schweitzer, physician and missionary, who received the same Nobel prize in 1952.
"All of us know a disease in Central Africa called sleeping sickness.
What we need to know is that there is a similar disease that attacks the soul,
and which is very dangerous, because it catches us without being noticed.
When you notice the slightest sign of indifference and lack of enthusiasm for your similar, be on the alert!”
"The only way to take precautions against this disease is to understand that the soul suffers,
and suffers a lot, when we make it live superficially. The soul likes things that are beautiful and profound”.
Citová závislosť
"Na začiatku a na konci našich životov potrebujeme pomoc a lásku iných.
Bohužiaľ medzi týmito dvoma obdobiami našich životů,
keď sme silní a schopní sa sami o seba postarať,
nedoceňujeme veľmi hodnotu lásky a spolucítenia.
Tak ako náš život začína aj končí s potrebou lásky,
nebolo by lepšie keby sme rozdávali lásku a spolucítili s inými, kým sme ešte silní a výkonní?"
Hore povedané slová v súčastností povedal Dalai Lama.
Skutočne je podivuhodné vidieť akí sme hrdí na našu emocionálnu- citovú nezávislosť.
Zjavne to tak však nie je, pretože my naďalej potrebujeme pomoc iných počas celého nášho života,
hanbíme sa však to ukázať a preto uprednostňujeme plakanie v ukryte.
Keď nás niekto požiada o pomoc takúto osoba považujeme za slabú a neschopnú ovládať svoje city.
Existuje nepísané pravidlo, ktoré hovorí, že
" svet patrí silným" a , že " iba najschopnejší preživajú" .
Ak by to bolo tak, ludské bytostí by nikdy nejestvovali,
pretože sú súčasťou druhu. ktorý potrebuje byť ochraňovaný počas dlhšieho časového obdobia.
Hovorí sa, že ľudský jedinec je schopný prežiť sám
od 9-tích rokov svojeho veku,
zatiaľ čo iné druhy napr. žirafa je už samostatná zhruba okolo 6-8 mesiacov a včela je už samostatná v piatej minúte svojho života.
Na tomto svete aby sme tu aby sme pokračovali a vždy boli závislí na iných.
závisíme od svojich blízkych, priateľov, životných partneroch, zamestnávateľoch, kolegoch atď.
Závisíme dokonca aj na svojich nepriateľoch,
ktorí nám pomáhajú aby sme vždy vždy rástli a boli vycvičenými pre boj so životom.
Celkom iste sú chvíle, keď tento oheň fúka v inom smere proti nám a vtedy sa pýtame kde sú ostatní?
Máme sa príliš izolovať ?
Každy zdravý jedinec potrebuje chvíle samoty ale aj chvíle reflexie.
Nemôžeme sa však stáť na tom závislými.
Citová nezávislosť absolútne nikde nevedie,
je to tzv. pseudo-opevnenie, ktorého jediným zbytočným cieľom je zapôsobiť na iných.
Citová závislosť naopak je ako vatra, ktorou my žiaríme.
Vzťahy vždy bývajú na začiatku zložité.
Je to rovnako ako s ohňom, na začiatku tiež čmudí, nepríjemný dym nám sťažuje dýchanie a spôsobuje, že nám z neho slzy tečú dolu tvárou.
Avšak nakoniec keď oheň horí, dym zmizne a plamene ožiaria všetko vôkol nás,
rozdáva teplo, pokoj a eventuálne vytvorí žhavý uhlík, ktorí zapáli, oheň v nás.
To je to čo robí vzťah zaujímavým. Nie je to pravda?
Na začiatku bol citovaný nositeľ Nobelovej ceny mieru v kategórii ľudských vzťahov Dalai- Lama
na koniec si tiež pripomenieme citát profesora Alberta Schweitzera, lekára a misionára, ktorý tiež dostal Nobelovu cenu v roku 1952.
"Všetci poznáme nemoc ktorá sa objavilo v Strednej Afrike, ktorá sa volá spavá nemoc.
Mali by sme vedieť, že existuje podobné onemocnenie, ktoré zaútoči na dušu,
ktoré je velmi nebezpečné, pretože nás môže zasiahnuť bez toho aby sme to spozorovali.
Keď si všimneme sebemenšiu známku nedostatku záujmu ako aj nedostatku entuziazmu u seba, mali by sme byť v pohotovostí !"
"Jediný spôsob prevencie proti tomuto onemocneniu je pochopiť,
že duša trpí a trpí naozaj veľa, keď žijeme povrchne, plytko.
Duša má rada veci, ktoré sú krásne a opravdivé".
source:http://www.warriorofthelight.com/engl/index.html
Unfortunately, between these two periods of our life,
when we are strong and able to look after ourselves,
we don’t appreciate the value of affection and compassion.
As our own life begins and ends with the need for affection,
wouldn't’t it be better if we gave compassion and love to others while we are strong and capable?”
The above words were said by the present Dalai Lama.
Really, it is very curious to see that we are proud of our emotional independence.
Evidently, it is not quite like that: we continue needing others our entire life,
but it is a “shame” to show that, so we prefer to cry in hiding.
And when someone asks us for help,
that person is considered weak and incapable of controlling his feelings.
There is an unwritten rule saying that “the world is for the strong”,
that “only the fittest survive.”
If it were like that, human beings would never have existed,
because they are part of a species that needs to be protected for a long period of time.
Specialists say that we are only capable of surviving on our own after nine years of age,
whereas a giraffe takes only six to eight months, and a bee is already independent in less than five minutes.
We are in this world to continue – and will always continue – depending on others.
I depend on our dearest, life partners, friends, employers, colleges and so.....
We depend even on our enemies,
who help us to be always trained in the use of the sword.
Clearly, there are moments when this fire blows in another direction,
but we always ask ourselves: where are the others?
Have we isolated ourselves too much?
Like any healthy person, we all also need solitude and moments of reflection.
But we cannot get addicted to that.
Emotional independence leads to absolutely nowhere,
except to a would-be fortress, whose only and useless objective is to impress others.
Emotional dependence, in its turn, is like a bonfire that we light.
In the beginning, relationships are difficult.
In the same way that fire is necessary to put up with the disagreeable smoke ,
which makes breathing hard, and causes tears to pour down one’s face.
However, once the fire is alight, the smoke disappears and the flames light up everything around us,
spreading warmth, calm, and possibly making an ember pop out to burn us,
but that is what makes a relationship interesting, isn't’t that true?
I began this column quoting a Nobel Peace Prize winner about the importance of human relationships.
I am ending with Professor Albert Schweitzer, physician and missionary, who received the same Nobel prize in 1952.
"All of us know a disease in Central Africa called sleeping sickness.
What we need to know is that there is a similar disease that attacks the soul,
and which is very dangerous, because it catches us without being noticed.
When you notice the slightest sign of indifference and lack of enthusiasm for your similar, be on the alert!”
"The only way to take precautions against this disease is to understand that the soul suffers,
and suffers a lot, when we make it live superficially. The soul likes things that are beautiful and profound”.
Citová závislosť
"Na začiatku a na konci našich životov potrebujeme pomoc a lásku iných.
Bohužiaľ medzi týmito dvoma obdobiami našich životů,
keď sme silní a schopní sa sami o seba postarať,
nedoceňujeme veľmi hodnotu lásky a spolucítenia.
Tak ako náš život začína aj končí s potrebou lásky,
nebolo by lepšie keby sme rozdávali lásku a spolucítili s inými, kým sme ešte silní a výkonní?"
Hore povedané slová v súčastností povedal Dalai Lama.
Skutočne je podivuhodné vidieť akí sme hrdí na našu emocionálnu- citovú nezávislosť.
Zjavne to tak však nie je, pretože my naďalej potrebujeme pomoc iných počas celého nášho života,
hanbíme sa však to ukázať a preto uprednostňujeme plakanie v ukryte.
Keď nás niekto požiada o pomoc takúto osoba považujeme za slabú a neschopnú ovládať svoje city.
Existuje nepísané pravidlo, ktoré hovorí, že
" svet patrí silným" a , že " iba najschopnejší preživajú" .
Ak by to bolo tak, ludské bytostí by nikdy nejestvovali,
pretože sú súčasťou druhu. ktorý potrebuje byť ochraňovaný počas dlhšieho časového obdobia.
Hovorí sa, že ľudský jedinec je schopný prežiť sám
od 9-tích rokov svojeho veku,
zatiaľ čo iné druhy napr. žirafa je už samostatná zhruba okolo 6-8 mesiacov a včela je už samostatná v piatej minúte svojho života.
Na tomto svete aby sme tu aby sme pokračovali a vždy boli závislí na iných.
závisíme od svojich blízkych, priateľov, životných partneroch, zamestnávateľoch, kolegoch atď.
Závisíme dokonca aj na svojich nepriateľoch,
ktorí nám pomáhajú aby sme vždy vždy rástli a boli vycvičenými pre boj so životom.
Celkom iste sú chvíle, keď tento oheň fúka v inom smere proti nám a vtedy sa pýtame kde sú ostatní?
Máme sa príliš izolovať ?
Každy zdravý jedinec potrebuje chvíle samoty ale aj chvíle reflexie.
Nemôžeme sa však stáť na tom závislými.
Citová nezávislosť absolútne nikde nevedie,
je to tzv. pseudo-opevnenie, ktorého jediným zbytočným cieľom je zapôsobiť na iných.
Citová závislosť naopak je ako vatra, ktorou my žiaríme.
Vzťahy vždy bývajú na začiatku zložité.
Je to rovnako ako s ohňom, na začiatku tiež čmudí, nepríjemný dym nám sťažuje dýchanie a spôsobuje, že nám z neho slzy tečú dolu tvárou.
Avšak nakoniec keď oheň horí, dym zmizne a plamene ožiaria všetko vôkol nás,
rozdáva teplo, pokoj a eventuálne vytvorí žhavý uhlík, ktorí zapáli, oheň v nás.
To je to čo robí vzťah zaujímavým. Nie je to pravda?
Na začiatku bol citovaný nositeľ Nobelovej ceny mieru v kategórii ľudských vzťahov Dalai- Lama
na koniec si tiež pripomenieme citát profesora Alberta Schweitzera, lekára a misionára, ktorý tiež dostal Nobelovu cenu v roku 1952.
"Všetci poznáme nemoc ktorá sa objavilo v Strednej Afrike, ktorá sa volá spavá nemoc.
Mali by sme vedieť, že existuje podobné onemocnenie, ktoré zaútoči na dušu,
ktoré je velmi nebezpečné, pretože nás môže zasiahnuť bez toho aby sme to spozorovali.
Keď si všimneme sebemenšiu známku nedostatku záujmu ako aj nedostatku entuziazmu u seba, mali by sme byť v pohotovostí !"
"Jediný spôsob prevencie proti tomuto onemocneniu je pochopiť,
že duša trpí a trpí naozaj veľa, keď žijeme povrchne, plytko.
Duša má rada veci, ktoré sú krásne a opravdivé".
source:http://www.warriorofthelight.com/engl/index.html
Lovely thoughts! Thank you Maria!
OdpovedaťOdstrániť